04-08-30: Cez víkend sme spolu nerozprávali. Prečo? Maminka zablokovala maily...
Ahoj deti.
Je 7.35 ráno. Sobota, 28.8. Zamračené. V noci pršalo. Dnes som prišiel do kancelárie v 7.15. Predtým som bol na Hlavním nádraží odprevadiť Babičku Maju. Vracala na domov do Prešova. Bolo jej smutno. Čítala, čo všetko sa dialo v Amerike. Povedala mi, že chápe, ako sa asi musím cítiť ja, Váš otec, keď z toho, čo čítala, čo sa dozvedela - že som Vás za celý mesiac v amerike nevidel - je smutno, veľmi smutno i jej. Ona s Vami ešte ani nerozprávala. Čo si jej Nina povedala do telefónu, cca v máji 2004, si možno už nepamatáš. Povedala si jej „I don't want to speak to you...“ (A47, 48, 49) Babička sa za to na Teba nehnevá, Nina. Ani ja. Modlí sa za Teba. Myslím, že modlenie je jej hlavnou náplňou života týchto rokov...
Dedo Mišo teraz v Prahe nebol. Pripravuje sa na operáciu. Oka. Šedý zákal. Niekedy v septembri. A ako som Vám povedal aspoň do telefónu v posledných týždňoch, cez prázdniny ho uhryzol pes na Čiernom Balogu, tak musel chodiť do nemocnice, na previazi, injekcie...
A čo ja? Čas čo by som mal stráviť s Vami, trávim aspoň písanim Vám. Celý môj voľný čas skoro. Ako celý ten mesiac a pol v amerike, leto 2004. Všetko to niekde nájdete. Aj to, čo som písal keď som Vás našiel vo svete, s pomocou National Center for Missing and Exploited Children. V roku 2002. ako sme sa videli po X rokoch před koncom roku 2002. Potom v lete 2003. Posielal som to ľuďom, čo mi pomáhali. Zaslúžili si vedieť, čo sa deje... A nemal som dosť času na to, aby som to písal každému jednotlivo... Dnes Vám píšem denník. Asi skoro jediná možnosť môjej komunikácie s vami. Jednosteranná. môje maily nečítate vraj... Neviem, ako bude vyzerať tento denník, ako dlho ho budem písať, kedy ho budete čítať - ak vôbec. Píšem Vám ho do budúcnosti priestoru a času. Neviete o ňom. Dozviete sa – len keď budete chcieť. Samy. Keď budete hľadať. Keď sa naučíte slovensky, či aspoň česky... Dnes Maminka tvrdí, že nerozumiete môjej češtine, môjej slovenčine. Ty si sa mi Adam aj minulý týžďeň 22.8.2004 posmieval, že „neviem žiaden jazyk“. Poslal si ma do kurzov, aby som sa zapísal (B4-3, B4-4)). Nie, nehnevám sa na Teba, Adam. Mám Ťa rád. TY to vieš. Vo vnútri, v Tvojom JA to vieš, Adam... Tak, ako si ma ty mal rád, keď si ma večer objímal predtým za nášho spoločného života v Horních Počernicích. Večer, keď som u Vás sedel, rozprával Vám rozprávky, Chceli ste ich. Pýtali si ich. „O taxíkovi a doubledeckerovi“... Pamatáte? Vymýšľal som si ich pre Vás. Keď som Ti dával „Dobrú noc“, objal som Ťa. Ty mňa tiež. Povedal som Ti, „Mám Ťa rád, Adamko...“ a ty si povedal, „Já Tebe taky, Oco...“ Zhasol som Ti obyčajne svetlo. Teba som Nininka ešte veľakrát držal za ruku. Priala si si to. Bola si menšia. Bol to Tvoj zvyk ešte s kolísky... Adam tak zaspával tiež, ako malý...
Čo sa deje v Prahe, s Vami, s Maminkou? Maminka si zase zablokovala prijímanie emailov odo mňa. Zo všetkých môjich emailových adries. Tu je príklad, jako sa môje emaily vracajú z jej emailovej adresy.
This is a MIME-encapsulated message
The original message was received at Fri, 27 Aug 2004 09:59:17 -0400 (EDT)
from hroch.core.ignum.cz [217.31.49.15]
*** ATTENTION ***
Your e-mail is being returned to you because there was a problem with its
delivery. The address which was undeliverable is listed in the section
labeled: "----- The following addresses had permanent fatal errors -----".
The reason your mail is being returned to you is listed in the section
labeled: "----- Transcript of Session Follows -----".
The line beginning with "<<<" describes the specific reason your e-mail could
not be delivered. The next line contains a second error message which is a
general translation for other e-mail servers.
Please direct further questions regarding this message to your e-mail
administrator.
--AOL Postmaster
----- The following addresses had permanent fatal errors -----
----- Transcript of session follows -----
.. while talking to air-yi04.mail.aol.com.:
>>> RCPT To:
<<< 550 vorel99 IS NOT ACCEPTING MAIL FROM THIS SENDER
550... User unknown
Písal som jej email. Chcel som sa dohovoriť, kedy Vám môžem tento víkend zavolať...
FROM:
"Juraj Kizak" | Save Address
DATE:
Fri, 27 Aug 2004 15:57:40 +0200
TO:
SubJECT:
Telefon vikend 28.-29.8
Hanka,
mozes mi povedat, kedy budu deti doma alebo vonku cez vikend, na telefone obaja? Jeden krat v sobotu, jeden krat v nedelu prosim Ta, jedno z toho Ti potvrdim, pokial sa chches na tom dohodnut... Dakujem predom.
Duro
--
"Hate Cannot Drive Out Hate; Only Love Can Do That." M.L.King Jr.
Juraj Kizak
Trytova 1123/1, 198 00 Prague 9, CZECH REPUBLIC
juraj@kizak.com, juraj.kizak@babinet.cz
Mobile Czech Rep.: +420 608 767 786
www.kizak.com, www.babinet.cz, www.hospice.cz, www.b3net.cz
Aby si to Maminka povedala. Aby som nemusel volať desaťkrát – a nakoniec vždy zbytočne. Rozprávať sa zo záznamníkom s Maminkiným hlasom... Ona mi potom víťazoslávne povie neskôr, že som mal volať inokedy, alebo že som nevolal, že nič nepočula, alebo že ste jednoducho neboli doma, a podobne... Pretelefonoval som už takto tisíce korún. Do záznamníku Maminky. Nechal odkazy. Vy ich vraj nepočúvate, povedaal Maminka... môji rodičia tiež nechávajú aspoň odkazy pre Vás. Modlil som sa na záznamník. Čo iné mi zostávalo... Nepočul som Váš hlas. Ani Váš hlas. Nevadí. Čo ináč s peniazmi... Všetko je Vaše. Dokiaľ ste deti, Vaši rodičia a ich starosť o Vás sú viac, ako peniaze, ktoré držia pod vankúšom pre Vás, keď budete dospelí... Mne to však Maminka už roky nechce umožniť, aby som bol vo Vašich životoch. Nie, nehnevám sa na ňu. Je mi jej ľúto. Odpúšťam jej každý deň. Modlím sa za ňu - rovnako ako za Vás.
Dnes - alebo zajtra - sa Vám znova pokúsim telefonovať. Dnes, sobota 28.8. mám však poobede trénovať novú kolegyňu v kancelárii. Takže asi až zajtra. Minulý týždeň som robil babysitting, tak som Maminku požiadal, aby som mohol volať v nedeľu... Sarkasticky mi odpovedala, že kvôli tomu nemám čas zavolať svojim deťom pár minút? Nevie, že na každý rozhovor s Vami sa pripravujem. Dlho. Zbieram čriepky z minulosti, rokov, týždňov, dní. Čokoľvek viem o Vás - skoro nič - čo si ešte viac preto domýšľam, čo tak asi robíte - aby som podľa toho mohol s Vami rozprávať. Nie, nepomáha mi to. Vaša odpoveď na všetko je i tak rovnaká: „I don't know, I don't care, I cannot care less“... A podobne. Nie, nehnevám sa. Nie ste to Vy, čo sa dnes so mnou rozprávate. Ste niekto iní. To, čo mi na svoju obhajovu hovoríte, to len potvrdzuje... Mám Ťa rád aj tak, Nininka. Adam. V jednom našom rozhovore, Nininka, asi z před pol roka, si mi na túto môju vetu povedala, sa opýtala s hnevom v hlase. „To je odpoveď na všetko Tvoja?!?“ A ja som Ti odpovedal, že Áno, Nina. Láska je odpoveď na všetko. Čokoľvek Vám odpoviem ja, ak náhodou máte nejakú otázku - nezoberiete to. Snažíte sa ma uraziť, ponížiť, pokoriť... Preto sa už s Vami ani veľmi nesnažím arugmentovať, brániť sa... Dnes to nemá zmysel. Nie ste prístupný ničomu. Ste zavretí. Do bludu, ktorí Vám je vštepovaný už rokmi, do reality zavrhnutých detí zavrhovaným rodičom. Slovom, skutkom. Podvedome. Vedome. Úmyselne, neúmyselne. Celým „bodylanguage“, celým telom, dušou Maminky... Nie, nehnevám sa na ňu, opakujem znova. Hnev ma dávno prešiel. Ľutujem ju. Ničí Vás - svoje deti. Dnes už viac, ako mňa. Z Maminky to cítím keď sem tam so mnou rozpráva (A43, B4-3...). Nie, nie je to šťastný člověk dnes, Vaša Maminka. Naopak. Člověk nemôže byť šťastný robiac iných ľudí nešťastnými, tak Vesmír nefunguje...
Oco
...
...
...
Iný deň, pondelok 30. augusta 2004:
Ahoj Adam, ahoj Nina... Tak som Vám včera telefonoval. Nedeľa. Nikto ste to nebrali. Dokonca tam nebol ani záznamník. Maminke som sa pokúšal už od piatku povedať, pýtal som sa jej mailom, kedy mám volať, aby sa Vám to hodilo. Chcel som jej vyjsť v ústrety. Všetky maily sa mi vrátili. Maminka si ich zablokovala... Nevzdal som sa. Otvoril som si nový email, juraj.kizak@gmail.com, a z toho som Maminke v sobotu ráno mail odoslal. Nevrátil sa, takže ho Maminka dostala. Neozvala sa však aj tak... Prečo? V sobotu na obed Vašeho času som Vám poslal textovú zprávu na mobil, že budem volať v nedeľu o 12.00. V nedeľu po tom, čo som niekoľko krát volal - a Vy ste to nedvihli, som Vám poslal ďalšiu SMSku, tu je text:
„Volam Vas deti. Neberiete to. Nie je ani zaznamnik. Co sa deje? Ste v poriadku? Maminka mi tiez neodpovedala. Ozvite sa prosim. Bojim sa o Vas. Oco“
Dnes to budem ešte skúšať sa s Maminkou spojiť, zistiť, čo sa deje. Písal som o tom hneď v piatok i môjmu americkému právnikovi Michaelovi, aby mi pomohol, že si Mmainka zablokovalal všetky môje maily... Asi sa ani jemu nepodarilo nič s Maminkou dojednať...
Čo som Vám chcel povedať za seba? Mimo sa opýtať na Vaše školy, predmety, jako ste začali všetko, Adam golf, ty Nininka tancovanie, divadlo? Babička Maja odišla, vlakom v sobotu. Pozerali sme na notebooku fotografie z Weatherford, čo som urobil. Aspoň 150 fotografií. Sú robené elektronickýcm fotoaparátom. Chcel som Ti ho Adam nechať ešte v USA, keby sme sa tam videli... Ten sa Ťažko posiela v balíku... A chcel som Ťa na ňom naučiť pracovať... Nevadí. Nabudúce. Babička Maja mi uvarila môju obľúbenú polievku - šošovicovú. Dnes ráno som ju dojedol. Včera večer, po tom, čo som sa nedovolal, som sa za Vás pomodlil. Za Maminku tiež. Odpustil jej znova, čo robí,. Aby sme sa nevideli, nepočuli... Dnes ráno som sa pomodlil za Vás tiež. Odpustil Maminke zase. Dúfam, že ste v poriadku, a že to, že som s Vami nerozprával, sú len Maminky neprerušované boje proti mne, Vášmu ocovi. Že ináč ste dobre začali školu, šport, divadlo... Ja som vo štvrtok podpísal rozdeľovaciu zmluvu ohľadom jednej z firiem, kde mám podiel. B3net. Věci sa zase zmenili. Uvidíme, či k lepšiemu. Európska únia a vstup Česka do nej má vplyv i na môjich klientov - bohužiaľl negatívny pre mňa. Musia prísnejšie hodnotiť, jako budú propagovať svoje výrobky, ktoré sú na predpis. A tie práve propagujú so mnou :-(
Ešte som Vám chcel do telefónu povedať, že český desaťbojár Šebrle vyhral olympijské zlato. A oštepár Železný sa nedostal do finále :-( skončil deviaty. Adam, Mmainka vo svojej mesačnej zpráve na jednu stránku za 07/2004 napísala, že vraj si poriadne sledoval Euro 2004 z Portugalska... Mám pre Teba niekde o tom noviny, snáď obrázky všetkých klubov, odložené. Možno Ti to pošlem ešte teraz, ináč som myslel, že Ťa to tu bude čakať...
Dedo Mišo sa Vám asi pokúšal telefonovať tiež včera z Prešova - predpokladám, že sa nedovolal tiež. Babička Maja čítala tu, čo som písal o môjom pobyte v amerike teraz v lete, keď som Vás ani nevidel. Bola z toho smutná- Povedal, keď som ja taká smutná z toho, čo čítam, že si deti nevidel, aký asi smutný musíš byť ty - ich otec... Áno deti, som smutný. Aj teraz, keď som s Vami netelefonoval cez víkend. Aspoň dúfam, že ste v poriadku, musím to zistiť nejako, snáď cez americkú políciu či Vaše školy, pokiaľ sa Maminka nijako neozve... Dám Vám vedieť do priestoru a času, ako to dopadlo. Halavne, nech Vám nič nie je, a ste v poriadku... Držte sa deti, objímam Vás. Nech Vás ochraňuje i môj anjel strážny...
Oco
Pondelok, 30. Augusuta 2004, 9.10 hod, Praha
Je 7.35 ráno. Sobota, 28.8. Zamračené. V noci pršalo. Dnes som prišiel do kancelárie v 7.15. Predtým som bol na Hlavním nádraží odprevadiť Babičku Maju. Vracala na domov do Prešova. Bolo jej smutno. Čítala, čo všetko sa dialo v Amerike. Povedala mi, že chápe, ako sa asi musím cítiť ja, Váš otec, keď z toho, čo čítala, čo sa dozvedela - že som Vás za celý mesiac v amerike nevidel - je smutno, veľmi smutno i jej. Ona s Vami ešte ani nerozprávala. Čo si jej Nina povedala do telefónu, cca v máji 2004, si možno už nepamatáš. Povedala si jej „I don't want to speak to you...“ (A47, 48, 49) Babička sa za to na Teba nehnevá, Nina. Ani ja. Modlí sa za Teba. Myslím, že modlenie je jej hlavnou náplňou života týchto rokov...
Dedo Mišo teraz v Prahe nebol. Pripravuje sa na operáciu. Oka. Šedý zákal. Niekedy v septembri. A ako som Vám povedal aspoň do telefónu v posledných týždňoch, cez prázdniny ho uhryzol pes na Čiernom Balogu, tak musel chodiť do nemocnice, na previazi, injekcie...
A čo ja? Čas čo by som mal stráviť s Vami, trávim aspoň písanim Vám. Celý môj voľný čas skoro. Ako celý ten mesiac a pol v amerike, leto 2004. Všetko to niekde nájdete. Aj to, čo som písal keď som Vás našiel vo svete, s pomocou National Center for Missing and Exploited Children. V roku 2002. ako sme sa videli po X rokoch před koncom roku 2002. Potom v lete 2003. Posielal som to ľuďom, čo mi pomáhali. Zaslúžili si vedieť, čo sa deje... A nemal som dosť času na to, aby som to písal každému jednotlivo... Dnes Vám píšem denník. Asi skoro jediná možnosť môjej komunikácie s vami. Jednosteranná. môje maily nečítate vraj... Neviem, ako bude vyzerať tento denník, ako dlho ho budem písať, kedy ho budete čítať - ak vôbec. Píšem Vám ho do budúcnosti priestoru a času. Neviete o ňom. Dozviete sa – len keď budete chcieť. Samy. Keď budete hľadať. Keď sa naučíte slovensky, či aspoň česky... Dnes Maminka tvrdí, že nerozumiete môjej češtine, môjej slovenčine. Ty si sa mi Adam aj minulý týžďeň 22.8.2004 posmieval, že „neviem žiaden jazyk“. Poslal si ma do kurzov, aby som sa zapísal (B4-3, B4-4)). Nie, nehnevám sa na Teba, Adam. Mám Ťa rád. TY to vieš. Vo vnútri, v Tvojom JA to vieš, Adam... Tak, ako si ma ty mal rád, keď si ma večer objímal predtým za nášho spoločného života v Horních Počernicích. Večer, keď som u Vás sedel, rozprával Vám rozprávky, Chceli ste ich. Pýtali si ich. „O taxíkovi a doubledeckerovi“... Pamatáte? Vymýšľal som si ich pre Vás. Keď som Ti dával „Dobrú noc“, objal som Ťa. Ty mňa tiež. Povedal som Ti, „Mám Ťa rád, Adamko...“ a ty si povedal, „Já Tebe taky, Oco...“ Zhasol som Ti obyčajne svetlo. Teba som Nininka ešte veľakrát držal za ruku. Priala si si to. Bola si menšia. Bol to Tvoj zvyk ešte s kolísky... Adam tak zaspával tiež, ako malý...
Čo sa deje v Prahe, s Vami, s Maminkou? Maminka si zase zablokovala prijímanie emailov odo mňa. Zo všetkých môjich emailových adries. Tu je príklad, jako sa môje emaily vracajú z jej emailovej adresy.
This is a MIME-encapsulated message
The original message was received at Fri, 27 Aug 2004 09:59:17 -0400 (EDT)
from hroch.core.ignum.cz [217.31.49.15]
*** ATTENTION ***
Your e-mail is being returned to you because there was a problem with its
delivery. The address which was undeliverable is listed in the section
labeled: "----- The following addresses had permanent fatal errors -----".
The reason your mail is being returned to you is listed in the section
labeled: "----- Transcript of Session Follows -----".
The line beginning with "<<<" describes the specific reason your e-mail could
not be delivered. The next line contains a second error message which is a
general translation for other e-mail servers.
Please direct further questions regarding this message to your e-mail
administrator.
--AOL Postmaster
----- The following addresses had permanent fatal errors -----
----- Transcript of session follows -----
.. while talking to air-yi04.mail.aol.com.:
>>> RCPT To:
<<< 550 vorel99 IS NOT ACCEPTING MAIL FROM THIS SENDER
550
Písal som jej email. Chcel som sa dohovoriť, kedy Vám môžem tento víkend zavolať...
FROM:
"Juraj Kizak"
DATE:
Fri, 27 Aug 2004 15:57:40 +0200
TO:
SubJECT:
Telefon vikend 28.-29.8
Hanka,
mozes mi povedat, kedy budu deti doma alebo vonku cez vikend, na telefone obaja? Jeden krat v sobotu, jeden krat v nedelu prosim Ta, jedno z toho Ti potvrdim, pokial sa chches na tom dohodnut... Dakujem predom.
Duro
--
"Hate Cannot Drive Out Hate; Only Love Can Do That." M.L.King Jr.
Juraj Kizak
Trytova 1123/1, 198 00 Prague 9, CZECH REPUBLIC
juraj@kizak.com, juraj.kizak@babinet.cz
Mobile Czech Rep.: +420 608 767 786
www.kizak.com, www.babinet.cz, www.hospice.cz, www.b3net.cz
Aby si to Maminka povedala. Aby som nemusel volať desaťkrát – a nakoniec vždy zbytočne. Rozprávať sa zo záznamníkom s Maminkiným hlasom... Ona mi potom víťazoslávne povie neskôr, že som mal volať inokedy, alebo že som nevolal, že nič nepočula, alebo že ste jednoducho neboli doma, a podobne... Pretelefonoval som už takto tisíce korún. Do záznamníku Maminky. Nechal odkazy. Vy ich vraj nepočúvate, povedaal Maminka... môji rodičia tiež nechávajú aspoň odkazy pre Vás. Modlil som sa na záznamník. Čo iné mi zostávalo... Nepočul som Váš hlas. Ani Váš hlas. Nevadí. Čo ináč s peniazmi... Všetko je Vaše. Dokiaľ ste deti, Vaši rodičia a ich starosť o Vás sú viac, ako peniaze, ktoré držia pod vankúšom pre Vás, keď budete dospelí... Mne to však Maminka už roky nechce umožniť, aby som bol vo Vašich životoch. Nie, nehnevám sa na ňu. Je mi jej ľúto. Odpúšťam jej každý deň. Modlím sa za ňu - rovnako ako za Vás.
Dnes - alebo zajtra - sa Vám znova pokúsim telefonovať. Dnes, sobota 28.8. mám však poobede trénovať novú kolegyňu v kancelárii. Takže asi až zajtra. Minulý týždeň som robil babysitting, tak som Maminku požiadal, aby som mohol volať v nedeľu... Sarkasticky mi odpovedala, že kvôli tomu nemám čas zavolať svojim deťom pár minút? Nevie, že na každý rozhovor s Vami sa pripravujem. Dlho. Zbieram čriepky z minulosti, rokov, týždňov, dní. Čokoľvek viem o Vás - skoro nič - čo si ešte viac preto domýšľam, čo tak asi robíte - aby som podľa toho mohol s Vami rozprávať. Nie, nepomáha mi to. Vaša odpoveď na všetko je i tak rovnaká: „I don't know, I don't care, I cannot care less“... A podobne. Nie, nehnevám sa. Nie ste to Vy, čo sa dnes so mnou rozprávate. Ste niekto iní. To, čo mi na svoju obhajovu hovoríte, to len potvrdzuje... Mám Ťa rád aj tak, Nininka. Adam. V jednom našom rozhovore, Nininka, asi z před pol roka, si mi na túto môju vetu povedala, sa opýtala s hnevom v hlase. „To je odpoveď na všetko Tvoja?!?“ A ja som Ti odpovedal, že Áno, Nina. Láska je odpoveď na všetko. Čokoľvek Vám odpoviem ja, ak náhodou máte nejakú otázku - nezoberiete to. Snažíte sa ma uraziť, ponížiť, pokoriť... Preto sa už s Vami ani veľmi nesnažím arugmentovať, brániť sa... Dnes to nemá zmysel. Nie ste prístupný ničomu. Ste zavretí. Do bludu, ktorí Vám je vštepovaný už rokmi, do reality zavrhnutých detí zavrhovaným rodičom. Slovom, skutkom. Podvedome. Vedome. Úmyselne, neúmyselne. Celým „bodylanguage“, celým telom, dušou Maminky... Nie, nehnevám sa na ňu, opakujem znova. Hnev ma dávno prešiel. Ľutujem ju. Ničí Vás - svoje deti. Dnes už viac, ako mňa. Z Maminky to cítím keď sem tam so mnou rozpráva (A43, B4-3...). Nie, nie je to šťastný člověk dnes, Vaša Maminka. Naopak. Člověk nemôže byť šťastný robiac iných ľudí nešťastnými, tak Vesmír nefunguje...
Oco
...
...
...
Iný deň, pondelok 30. augusta 2004:
Ahoj Adam, ahoj Nina... Tak som Vám včera telefonoval. Nedeľa. Nikto ste to nebrali. Dokonca tam nebol ani záznamník. Maminke som sa pokúšal už od piatku povedať, pýtal som sa jej mailom, kedy mám volať, aby sa Vám to hodilo. Chcel som jej vyjsť v ústrety. Všetky maily sa mi vrátili. Maminka si ich zablokovala... Nevzdal som sa. Otvoril som si nový email, juraj.kizak@gmail.com, a z toho som Maminke v sobotu ráno mail odoslal. Nevrátil sa, takže ho Maminka dostala. Neozvala sa však aj tak... Prečo? V sobotu na obed Vašeho času som Vám poslal textovú zprávu na mobil, že budem volať v nedeľu o 12.00. V nedeľu po tom, čo som niekoľko krát volal - a Vy ste to nedvihli, som Vám poslal ďalšiu SMSku, tu je text:
„Volam Vas deti. Neberiete to. Nie je ani zaznamnik. Co sa deje? Ste v poriadku? Maminka mi tiez neodpovedala. Ozvite sa prosim. Bojim sa o Vas. Oco“
Dnes to budem ešte skúšať sa s Maminkou spojiť, zistiť, čo sa deje. Písal som o tom hneď v piatok i môjmu americkému právnikovi Michaelovi, aby mi pomohol, že si Mmainka zablokovalal všetky môje maily... Asi sa ani jemu nepodarilo nič s Maminkou dojednať...
Čo som Vám chcel povedať za seba? Mimo sa opýtať na Vaše školy, predmety, jako ste začali všetko, Adam golf, ty Nininka tancovanie, divadlo? Babička Maja odišla, vlakom v sobotu. Pozerali sme na notebooku fotografie z Weatherford, čo som urobil. Aspoň 150 fotografií. Sú robené elektronickýcm fotoaparátom. Chcel som Ti ho Adam nechať ešte v USA, keby sme sa tam videli... Ten sa Ťažko posiela v balíku... A chcel som Ťa na ňom naučiť pracovať... Nevadí. Nabudúce. Babička Maja mi uvarila môju obľúbenú polievku - šošovicovú. Dnes ráno som ju dojedol. Včera večer, po tom, čo som sa nedovolal, som sa za Vás pomodlil. Za Maminku tiež. Odpustil jej znova, čo robí,. Aby sme sa nevideli, nepočuli... Dnes ráno som sa pomodlil za Vás tiež. Odpustil Maminke zase. Dúfam, že ste v poriadku, a že to, že som s Vami nerozprával, sú len Maminky neprerušované boje proti mne, Vášmu ocovi. Že ináč ste dobre začali školu, šport, divadlo... Ja som vo štvrtok podpísal rozdeľovaciu zmluvu ohľadom jednej z firiem, kde mám podiel. B3net. Věci sa zase zmenili. Uvidíme, či k lepšiemu. Európska únia a vstup Česka do nej má vplyv i na môjich klientov - bohužiaľl negatívny pre mňa. Musia prísnejšie hodnotiť, jako budú propagovať svoje výrobky, ktoré sú na predpis. A tie práve propagujú so mnou :-(
Ešte som Vám chcel do telefónu povedať, že český desaťbojár Šebrle vyhral olympijské zlato. A oštepár Železný sa nedostal do finále :-( skončil deviaty. Adam, Mmainka vo svojej mesačnej zpráve na jednu stránku za 07/2004 napísala, že vraj si poriadne sledoval Euro 2004 z Portugalska... Mám pre Teba niekde o tom noviny, snáď obrázky všetkých klubov, odložené. Možno Ti to pošlem ešte teraz, ináč som myslel, že Ťa to tu bude čakať...
Dedo Mišo sa Vám asi pokúšal telefonovať tiež včera z Prešova - predpokladám, že sa nedovolal tiež. Babička Maja čítala tu, čo som písal o môjom pobyte v amerike teraz v lete, keď som Vás ani nevidel. Bola z toho smutná- Povedal, keď som ja taká smutná z toho, čo čítam, že si deti nevidel, aký asi smutný musíš byť ty - ich otec... Áno deti, som smutný. Aj teraz, keď som s Vami netelefonoval cez víkend. Aspoň dúfam, že ste v poriadku, musím to zistiť nejako, snáď cez americkú políciu či Vaše školy, pokiaľ sa Maminka nijako neozve... Dám Vám vedieť do priestoru a času, ako to dopadlo. Halavne, nech Vám nič nie je, a ste v poriadku... Držte sa deti, objímam Vás. Nech Vás ochraňuje i môj anjel strážny...
Oco
Pondelok, 30. Augusuta 2004, 9.10 hod, Praha
0 Comments:
Post a Comment
<< Home